Odlišný vývoj ukazovateľov je podľa inštitútu do veľkej miery spôsobený
metodickými nedostatkami. Politika Eurostatu umožňuje revidovať údaje o
PKS iba tri roky dozadu. Úpravy, ktoré v roku 2019 vykonal Štatistický
úrad (ŠÚ) SR, tak medzi rokmi 2015 a 2016 vytvárajú "zlom" v údajoch. "Okrem
toho, zmena metodiky v roku 2019 viedla k zvýšeniu vykazovaných
slovenských cien bývania, ktoré v štatistikách PKS dosahujú dvoj- až
trojnásobnú úroveň ostatných krajín. Takýto rozdiel nezodpovedá ostatným
štatistikám o cenách nehnuteľností, čo naznačuje nedostatky pri
zavádzaní novej metodiky," zdôraznil IFP.
Druhou príčinou rozdielov v údajoch sú obsahové rozdiely medzi
ukazovateľmi. Kým HDP v stálych cenách meria objem vytvorených tovarov a
služieb, produkt v PKS odzrkadľuje množstvo nakúpených tovarov a
služieb. "V zatvorenej ekonomike sú si oba ukazovatele rovné. V malých otvorených ekonomikách však medzi nimi môže vzniknúť rozdiel," vysvetlil inštitút.
Ceny výrobkov, ktoré Slovensko vyváža na zahraničné trhy, totiž rastú
relatívne pomaly. Na druhej strane, ceny dovážaných tovarov a služieb
rastú rýchlo. V dôsledku toho objem produkcie vytvorenej na Slovensku
každý rok rastie v priemere o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) rýchlejšie
ako objem nakúpených tovarov a služieb. "Tieto dva faktory vysvetľujú takmer celý rozdiel (98 %) medzi vývojom dvoch hrubých domácich produktov na Slovensku," zhodnotil IFP.
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva veľké rozdiely
medzi nimi. V krajinách EÚ sa počas rokov 2002 až 2021 ukazovatele v
stálych cenách a v PKS rozišli v priemere o takmer 8 %. "Odhadujeme,
že výmenne relácie a odlišný spôsob váženia vytvárajú v rámci krajín EÚ
odchýlku medzi dvoma druhmi HDP vo výške 5,3 %. Rozdielny spôsob zberu
dát a v menšej miere aj revízna politika Eurostatu vytvárajú odchýlku
6,3 %. V mnohých krajinách sa tieto faktory navzájom kompenzujú, a preto
celkový rozdiel dosahuje 7,7 %," vyčíslil inštitút.